Mongolské príbehy - šesť rodín z nášho centra
| 15. 04. 2011 |
«Späť
Toto je šesť detí a ich rodiny - klienti Komunitného rehabilitačného centra v Ulánbátare, ktoré už druhý rok podporujeme z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid. Tieto rodiny sme navštívili v marci 2011. Patria v rámci nášho projektu medzi najaktívnejšie, ale žiaľ zároveň aj medzi tie, ktoré žijú v najťažších podmienkach. Napriek tomu sa nevzdávajú nádeje na lepšiu budúcnosť - možno aj vďaka pomoci zo Slovenska...
1. Temuunjin, 9 ročný
V malej chatrči bývajú šiesti. Chlapec je od narodenia čiastočne paralizovaný kvôli komplikáciám pri pôrode. Matka je jediná, ktorá v rodine zarába, ale o postihnutého chlapca sa treba neustále starať, takže pracuje len na čiastočný úväzok. Otec má choré pľúca a je takmer nepočujúci, takže si nevie nájsť pravidelnú prácu a len sezónne pomáha na poliach. Ich mesačný príjem sa tak skladá hlavne zo sociálnych dávok, ktoré dostávajú na postihnutého chlapca. Rodina sa zapája do väčšiny aktivít komunitného centra, zúčastňujú sa školení a kurzov. Dochádzka s chlapcom na procedúry a aktivity je však pre nich veľmi náročná. Najmä v zime Temuunjin ľahko ochorie kvôli slabej imunite. Pomohlo by im, ak by centrum malo k dispozícii auto, ktorým by podobne postihnuté deti mohli zvážať, aby mohol najmä na liečebné procedúry chodiť pravidelne.
Na lieky pre Temuunjina potrebujú mesačne v prepočte 18 Euro.
2. Gankhuleg, 15 ročný
V jurte žijú piati. Otec pracuje ako cestár, matka je na dôchodku, ale príležitostne pracuje. Vtedy sa o Gankhulega stará jeho staršia sestra. Chlapec má ochrnuté končatiny. Počas zimy väčšinou len leží, v lete prejde malé vzdialenosti s chodítkom. Rodičia sa aktívne zúčastňujú seminárov a kurzov organizovaných centrom. Pred pár mesiacmi si kúpili staršie auto, aby mohli Gankhulega voziť na procedúry. Sú veľmi vďační za všetky aktivity a podporu centra.
Na lieky pre Gankhulega potrebujú mesačne v prepočte 18 Euro.
3. Zelem, 4 ročný
Žijú v jurte na kopci nad mestom. Rodičia sú veľmi mladí, majú len niečo cez 20 rokov. Malý Zelem má ochrnuté dolné končatiny kvôli pôrodným komplikáciám. Predtým sa vždy jeden z nich musel o chlapca starať, ale centrum im sprostredkovalo škôlku, takže môžu obaja pracovať. Ako mladí rodičia nemali žiadnu skúsenosť ani informácie o starostlivosti o postihnuté dieťa. To najdôležitejšie sa dozvedeli práve v komunitnom centre. Minulý rok Zelem podstúpil náročnú operáciu chrbtice a jeho stav sa začal zlepšovať. Rodičia dúfajú, že v budúcnosti bude môcť chodiť. Momentálne veľmi potrebuje špeciálne ortopedické topánky a chodítko. Je náročné tieto veci v Mongolsku zohnať. Pomohlo by, ak by centrum vlastnilo podobné pomôcky a mohlo ich deťom zapožičiavať. Po zime býva Zelem veľmi vyčerpaný a rodičia si nemôžu dovoliť kúpu vitamínov a iných liekov. Tiež by ocenili, ak by centrum malo k dispozícii auto, ktorým by pomohli hlavne počas veľmi tuhej mongolskej zimy s prepravou chlapca do centra.
Na lieky pre Zelema potrebujú mesačne v prepočte 25 Euro.
4. Khongotzul, 12 ročná
Žije s mamou, starou mamou a mladším bratom. Otec ich opustil, lebo nebol schopný sa vyrovnať s jej chorobou. V roku 2004 jej diagnostikovali nádor mozgu. Keďže dievča potrebuje každodennú starostlivosť, matka musela opustiť svoje zamestnanie. Khongotzulin stav sa zhoršuje zo dňa na deň a mala by podstúpiť dve alebo tri operácie, na ktoré však mongolské štátne nemocnice nie sú vybavené. Operáciu v súkromnej alebo zahraničnej nemocnici si však rodina nemôže dovoliť. Patria tiež k rodinám, ktoré majú problém s dopravou svojho postihnutého dieťaťa na procedúry do centra a veľmi by ocenili, ak by centrum poskytovalo dovoznú službu.
Na lieky pre Khongotzul potrebujú mesačne v prepočte 31 Euro.
5. Selengebayar, 12 ročný
Žijú sami s matkou v malom dome. Otec zomrel pred niekoľkými rokmi na infarkt. Prežívajú ozaj ťažké obdobie, lebo matka prekonala pred rokom porážku a teraz je tiež postihnutá. Nemajú žiadnych príbuzných, ktorí by im pomohli. Chlapec bol diagnostikovaný s mozgovým nádorom a keďže majú finančné problémy, nedostáva potrebnú zdravotnú starostlivosť. Komunitné centrum mu sprostredkovalo základnú školu v blízkosti domova, spolužiaci ho prijali a pomáhajú mu s dochádzkou aj s učením. Napriek tomu sa jeho stav zhoršuje a postupne sa izoluje od vonkajšieho sveta. Rodina nemá žiadny pravidelný príjem, sociálna podpora predstavuje asi 25 Euro mesačne. Odkedy má aj matka vážne zdravotné problémy, Selengebayar sa nemá ako dostať do centra a nemôže sa zúčastňovať procedúr ani aktivít. Aj táto rodina by veľmi potrebovala dovoznú službu.
Na lieky pre Selengebayara by bolo mesačne potrebných v prepočte 50 Euro.
6. Enkhjin, 15 ročná
Ochrnuté dievča žije s matkou a piatimi súrodencami. Zvykla chodiť s oporou a matka ju brávala na vozíku na procedúry do centra. Od decembra 2010 však len leží. Hoci nemôže ani rozprávať, po mame zdedila veselú povahu a skoro stále sa usmieva. Matka pravidelne pracuje v centre pri ručnej výrobe umeleckých úžitkových predmetov. Predajom svojich výrobkov dokáže zarobiť na základné živobytie pre rodinu, často si však nemôže dovoliť splniť všetky potreby postihnutej dcéry. Taktiež sú odkázaní na dovoz do centra a inú pomoc zvonka.
Náklady na lieky pre Enkhjin sú mesačne v prepočte 37 Euro.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
