Klaun Mimi

| 30. 07. 2011 |

Niekoľko mesiacov trvajúca kríza v Líbyi prinútila viac ako 750 000 ľudí opustiť krajinu. Takmer polovica z nich našla dočasné útočisko v utečeneckých táboroch v tuniskom pohraničí, ale aj v mnohých tuniských rodinách - prevažne v oblasti mesta Tataouine. Popri líbyjských rodinách tvoria početnú skupinu utečencov aj občania tretích, prevažne afrických krajín, ktorí v Líbyi dlhšie obdobie pracovali a nemajú možnosť, alebo sa z rôznych dôvodov nechcú vrátiť do domovských krajín. Ich situácia je náročnejšia vzhľadom na ich zlú ekonomickú situáciu a chýbajúce rodinné zázemie. Mnohé líbyjské rodiny sa však už pokúšajú o návrat do miest, v ktorých boje utíchli. Hoci zároveň prichádzajú aj noví utečenci, počet líbyjských rodín v táboroch za posledný týždeň výrazne poklesol. Dôvodom je tiež nadchádzajúci mesiac Ramadán, ktorý sa moslimovia snažia tráviť vo svojich domovoch.

O základné potreby utečencov sa starajú veľké medzinárodné organizácie (UNHCR, Červený polmesiac, Islamic Relief, Save the Children). Niektoré kempy sú priamo financované a organizované vládami arabských štátov (Katar, Spojené arabské emiráty). Hlavnou témou koordinačných stretnutí mimovládnych organizácií pracujúcich s líbyjskými utečencami v Tunisku je starostlivosť o deti - poskytovanie psychosociálnej pomoci, zabezpečenie vzdelávania a voľnočasových aktivít. ADRA spolupracuje s líbyjskými učiteľmi, ktorí tu pôsobia, tiež priamo s niektorými utečeneckými tábormi. Popri monitorovaní situácie a príprave ďalších aktivít sme tento týždeň navštívili niektoré deti s programom, ktorý im na chvíľu pomohol zabudnúť na traumu, ktorú prežívajú.

Utečenecký tábor v Dehibe je len asi kilometer vzdialený od hraničného priechodu a je tak prvým záchytným miestom pre tých, ktorí prekročia hranicu v tomto mieste. ADRA pre deti v tábore zriadila jednoduché ihrisko pozostávajúce zatiaľ z dvoch hojdačiek. Zamestnanci tábora sa snažia deťom dočasný pobyt spríjemniť, ale veľa vlastných možností nemajú. Deti nemajú ani žiadne skutočné hračky - pomáhajú si vlastnou tvorivosťou a tým, čo nájdu okolo seba. Skupinka chlapcov sa zabáva s mydlovou vodou v rozrezanej plastovej fľaši, ktorá sa premenila na báječný bublifuk. Zrazu sa však kdesi pri stane objavila nezvyčajná farebná postava v červenom klobúku, s pomaľovanou tvárou a červeným nosom. Deti najprv prekvapene pozerajú, postupne sa odvažujú prísť bližšie, podávajú si s klaunom ruku. Ďalšie detské tváričky vzápätí vykúkajú zo stanov a o chvíľu tvoria veselú skupinu šantiacu s týmto nezvyčajným návštevníkom. Teda návštevníčkou - lebo klaun Mimi je vlastne „klaunka".

LeeAnn sa so svojím manželom a dospievajúcou dcérou presťahovali z USA do Tuniska pred dvoma rokmi. Z hlavného mesta teraz prišli do tunisko-líbyjského pohraničia, aby sa mohli venovať deťom prežívajúcim ťažké chvíle v azylových táboroch. Ako Klaun Mimi nielen predvádza smiešne kúsky, ale učí deti aj ručné práce či športové hry. Pri prvej návšteve v Dehibe však začíname s „klasickou" klauniádou.

Pracovníci tábora najprv zhromaždili deti na betónovej tribúne. Nezdalo sa mi to ako najlepší nápad, lebo slnko silno pálilo a tribúna nemá žiadnu strechu. Ako však vysvitlo, toto miesto bolo vybrané len na slávnostné zahájenie predstavenia. Deti sa zrazu na pokyn vedúcich postavili a začali spievať líbyjskú hymnu - samozrejme, nie oficiálnu, ale revolučnú o slobodnej Líbyi. Vzápätí sa rozbehli k plotu, ktorý všetci zaradom - malí, veľkí, dievčatá aj chlapci - bleskovo preskočili, aby sa dostali k stanu, ktorý bol skutočným miestom predstavenia.

Po jeden a pol hodine smiechu a kriku sme sa presúvali k autu za výdatnej pomoci táborových vedúcich. Deti nechceli klauna pustiť a tak náš odchod vyzeral ako zrýchlený presun významného politika z mítingu po oznámení bezpečnostného rizika. Až za plotom administratívnej časti, do ktorej deti nemajú prístup, sme si mohli vydýchnuť. Zdanlivý pokoj však vyrušilo vzdialené dunenie od líbyjskej hranice. Každý deň v popoludňajších a večerných hodinách Kaddáfiho delostrelectvo ostreľuje oblasť v blízkosti líbyjskej hranice s Tuniskom. Pod paľbou sa často ocitá aj samotný hraničný priechod. Cesta od hranice do líbyjského vnútrozemia sa pár kilometrov od hraníc rozdeľuje - severná vetva pokračuje do údolia kontrolovaného Kaddáfim, južná vetva vedie na náhornú plošinu a do miest obsadených revolučnou armádou. Hoci sa línia priebežne posúva, o väčších zmenách vo vývoji bojov zatiaľ nepočuť.

S LeeAnn - Mimi sme tento týždeň navštívili aj jednu zo škôl v Tataouine, ktorá v čase prázdnin slúži líbyjským deťom. Hoci tentoraz bez klaunovského maskovania, deti pozerali s otvorenými ústami, smiali sa, kričali a tlieskali. Aj učiteľom, ktorí predstavenie sledovali spolu s deťmi, sa na tvárach objavil úsmev a spontánne prejavovali radosť z našej návštevy. Ak to bude možné, budúci týždeň by Mimi mohla rozveseliť deti aj v Shousha kempe - najväčšom utečeneckom tábore s líbyjskými utečencami pochádzajúcimi z rôznych afrických štátov.

V pondelok sa presúvam do Tataouine, odkiaľ budem mať lepší prístup do jednotlivých táborov, ale aj bližší kontakt s miestnymi organizáciami, ktoré líbyjským utečencom pomáhajú. Zároveň budem zabezpečovať úlohy pre kolegov zo Zarzisu, ktorí rozbiehajú vzdelávací program v spolupráci s líbyjskými učiteľmi.

Dôsledky líbyjskej krízy možno cítiť aj v tuniskom pohraničí. Nedostatok pohonných hmôt dovážaných práve z Líbye spôsobuje dlhé rady áut čakajúcich pred čerpacími stanicami. V obchodoch chýbajú niektoré potraviny a dokonca aj pitná voda. V jednom zo „značkových" supermarketov v Zarzise som včera nenašiel ani jednu fľašu s vodou a v malom obchode pri ceste mi nechceli predať viac ako jedno balenie. Nakoniec sa predavačka nechala obmäkčiť, keď som vysvetlil, že je to pre viac ľudí. Keď som vodu vykladal z auta pred našim domom, správca objektu sa ma s údivom pýtal, kde som ju zohnal. Vysvetlil som mu, kde sa obchod nachádza. On mi na oplátku sľúbil, že mi zoženie benzín...

Daniel Dräxler, Zarzis, Tunisko

Tento projekt je spolufinancovaný programom oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky - SlovakAid

Foto: ADRA Slovensko, Daniel Dräxler a LeeAnn Martin